Rád by som vám predstavil niektoré moje projekty na zvýšenie hodnoty Bratislavy. Tie by som chcel presadzoval ako nezávislý poslanec v mestskom parlamente za Ružinov. Nakoľko sa moje rozhodnutie kandidovať udialo pomerne nedávno, všetky projekty budem realizovať aj kedy moja kandidatúra nevyšla. Naďalej budem pracovať v Bratislavskom okrášľovacom spolku a prípadný neúspech neberiem vôbec tragicky.
Vinohrad na bratislavskom hradnom vrchu
Najstaršie vyobrazenie Bratislavy zo 16. storočia ukazuje pohľad na mesto, ktoré bolo obkolesené vinohradmi. Dnes si už málokto uvedomuje, že Bratislava bola do značnej miery vinohradnícke mesto a vinohradníctvo dlhé storočia patrilo k najväčšiemu biznisu Bratislavčanov. Bokom neostávali ani obyvatelia Podhradia patriacich pod Pálffyovcov, ktorí pestovali vinič na hradnom svahu. Vinohrady v tejto polohe zanikli v priebehu 18. a 19. storočia, kedy sa oblasť viac urbanizovala. Dlho potom na južnom svahu hradného kopca rástla iba tráva a dnes je na ňom prevaha náletových drevín, ktoré postupne zakrývajú pohľad na dominantu hradných múrov. Z viacerých dôvodov by bolo dobré vrátiť vinohrady spať. Svah by sa musel skultivovať, urobiť terasy a vinohrad by sa udržiaval tradičnými metódami. Táto inak pre vinič veľmi dobrá lokalita by sa mohla stať výletným miestom, príjemnou trasou z novej Vydrice na hrad a zároveň živou reklamou na malokarpatské vinohradníctvo. Mohli by sa tu postupne vybudovať prevádzky na degustácie a konzumáciu vína, s krásnym výhľadom, podobne ako na obnovenej Svatováclavskej vinici na Pražskom hrade. Ak sa pýtate, kto by sa o vinohrad tradičnou metódou staral, je to mladý nadšený vinár Michal Bažalík zo Sv. Jura, s ktorým spolupracujem na mestských hradbách a s ktorým chcem tento projekt rozbehnúť. Podľa predbežných rokovaní s dotknutými stranami, (developeri Zuckermandla a Vydrice, magistrát mesta) je tento projekt prijímaný veľmi pozitívne.
K tejto téme práve pripravujem samostatný blog.
Galéria sôch na dunajskom nábreží
Atraktivitu bratislavského nábrežia by mohla zväčšiť galéria sôch pod holým nebom. Rozprestierala by sa medzi River parkom a Euroveou a vytvorila by spojnicu medzi týmito dominantami Bratislavy a Starým mestom. Myšlienka by bola prezentovať sochárske umenie podunajských štátov, vrátane našich najlepších súčasných sochárov. Do projektu by boli zároveň zapojené už existujúce sochy v River parku a na celom nábreží. V spolupráci s Bratislava tourist board by bol vytvorený bedeker aj v cudzích jazykoch, ktorý by priťahoval turistov na túto trasu. Ideálne bude tiež zapojiť do trasy systém požičovne bicyklov (bike sharing), ktorý verím uzrie čoskoro svetlo sveta. Viem si predstaviť participáciu River gallery, Danubiany a ideálne by bolo celú túto galériu spojiť s úspešným projektom Socha a objekt, ktorý bude mať v roku 2015 okrúhle dvadsiate výročie.
Obnovenie mestských hradieb
V tomto roku sa nám podarilo hradby otvoriť a v spolupráci s BTB a pomerne úspešne počas hlavnej turistickej sezóny aj prevádzkovať. Ďalším krokom ale musí byť nutná obnova tejto pamiatky. Na hradbách musí kvalitný architekt vytvoriť štýlové drobné prevádzky ktoré priestor oživia a ponúknu náplň pre návštevníkov. Tiež by bolo vhodné adaptovať Vtáčiu vežu na unikátny podnik, niečo v duchu stredovej taverny, ktorá by mala na ochodzi a hore na veži vyhliadku. To všetko samozrejme po základnej obnove samotných múrov hradieb, ktoré sú v zlom stave. Obnova však nemusí byť ekonomicky náročná a môže prebiehať aj na etapy počas ktorých nebude prerušená celková prevádzka hradieb.
Otvorenie Lekárne u Salvatora
Nedávno sme upozornili na tento cenný mestský priestor, ktorý je 20 rokov zatvorený pre verejnosť. Po úspešnom komunikovaní so súkromným spolumajiteľom priestoru je teraz na rade mesto. Ak by povolili zriadenie komunitného centra Bratislavského okrášľovacieho spolku, mohli by sme možno ešte tento rok otvoriť tento skvelý interiér verejnosti. Po drobných úpravách by slúžil na usporadúvanie krátkodobých umeleckých výstav a kultúrnym podujatiam komorného charakteru ako koncertom, tanečným zábavám, literárnym večierkom a podobne. Občerstvenie by tu malo benefičný charakter a z výnosu by sa postupne financovala oprava cenných prvkov fasády tohto historického domu.
Zriadenie mestského záhradníctva
Čo majú spoločné Košice, Banská Bystrica, Piešťany a Viedeň? Majú svoje mestské záhradnícke podniky. Pozrite v čom všetkom by si mohla Bratislava brať príklad od Košíc! (http://smsz.sk/web/). A na úrovni starostlivosti o zeleň to je aj vidieť. Bratislava sa môže hanbiť. V čase existencie ZARES-u Bratislava kvitla. Záhony tulipánov či ruží si živo pamätajú všetci čo majú nad 40 rokov. Dnes ošetrovanie zelene vykonávajú (či skôr nevykonávajú) externé firmy. Výsledok nám je všeobecne známy. Preto sa treba čo najskôr vrátiť k modelu mestského záhradníctva. Hlavný záhradník musí žiť mestom, musí byť denne v uliciach a smerovať starostlivosť tam kam treba. V časoch pôvodného Bratislavského okrášľovacieho spolku sa o zeleň v celom meste staral jeden hlavný záhradník, Paul Zednik. A vieme ako malebne vyzerajú parkové úpravy na starých pohľadniciach z prelomu 19. a 20. storočia. Základnú údržbu by zvládla aj malá skupina zamestnancov, polievanie by bolo zabezpečené vodou z Dunaja, takže náklady by boli malé a výsledok by sa prejavil hneď v prvom roku. Tento model treba zvoliť hlavne pre historické centrum a financovať by sa mal z prostriedkov magistrátu aj Starého mesta. Bratislavčanov a už vôbec nie turistov predsa absolútne nezaujíma pod koho správu trávnik či kvetinový záhon patrí, ale či je v poriadku...
Okrem týchto veľkých projektov či podnetov na vedenie mesta pripravujem v budúcom roku aj ďalšie podujatia. Založili sme nový Baťa Gentlemen´s club, ktorý začne svoju činnosť silvestrovskou zábavou v štýle 30tych rokov. Počas plesovej sezóny chceme zorganizovať historický Uhorský „Pálffy“ ples v bývalom župnom dome. Na moste SNP chceme vystaviť opäť galériu fotografií s témou Pamiatky Bratislavy na starých fotografiách a tak ďalej...:-)
Sledujte aktuálne informácie na našom facebooku:
https://www.facebook.com/BratislavskyOkraslovaciSpolok
Mgr. Maroš Mačuha, PhD., Výkonný riaditeľ Bratislavského okrášľovacieho spolku