Najstaršie vyobrazenie Bratislavy, veduta od J. Hoefnagela z roku 1593, ukazuje pohľad na mesto, ktoré bolo na severe od východu po západ obkolesené vinohradmi. Bratislava bola v tejto dobe hlavne vinohradnícke mesto. Od príchodu nemeckých hostí v 13. storočí sa u nás pestovanie viniča značne rozšírilo. Bratislava sa postupne stala vinohradníckym mestom a vinohradníctvo dlhé storočia patrilo k najväčšiemu biznisu Bratislavčanov. Nielen vinohradníci, ale aj každý majetnejší mešťan, obchodník alebo remeselník, mal investovaný majetok aj vo vinohradoch. Vinohrady vlastnili aj šľachtici usadení v meste. Bokom neostávali ani obyvatelia Podhradia patriacich pod Pálffyovcov, ktorí pestovali vinič na hradnom svahu.
Vinohrady v tejto polohe postupne zanikli prvé, ešte v priebehu 18. a 19. storočia, kedy sa Podhradie, teda Vydrica a Zuckermandel najviac rozrástli. Na južnom svahu hradného kopca neskôr rástla iba tráva a dnes je na ňom prevaha náletových drevín a krovín, ktoré postupne zakrývajú pohľad na dominantu hradných múrov.
Z viacerých dôvodov by bolo dobré vrátiť vinohrady na hradný vrch späť. Svah je tu natoľko strmý, že neumožňuje žiadne iné rozumné využitie. Samozrejme, musel by sa skultivovať, zredukovať náletové dreviny, urobiť kamenné terasy a upraviť existujúce chodníky. Nové vinice by boli z domácich a tradičných odrôd viniča, vysadené na úzkych kamenných terasách a podľa starého spôsobu na kolovom vedení. Časť hodnotnejších existujúcich stromov by bola ponechaná a okrem viniča by na vhodných miestach boli vysadené nové stromy, tradične vhodné k vinohradu ako napr. broskyňa, dula, gaštan jedlý a iné. Ideálne by bolo tu nasadený vinohrad udržiavať tradičnými metódami, teda prevažne ručnou prácou a s minimom chémie.
Táto inak pre vinič veľmi dobrá a teplá lokalita by sa mohla stať výletným miestom, atraktívnou trasou z novej Vydrice a Zuckermandla na hrad. Zároveň by to bola živá reklama na malokarpatské vinohradníctvo a odkaz na vinohradnícke tradície Bratislavy. Mohli by sa tu postupne vybudovať prevádzky na degustácie a konzumáciu vína, s krásnym výhľadom, podobne ako na obnovenej Svatováclavskej vinici na Pražskom hrade. Tá je jednou z inšpirácií projektu.
Okrem toho sme sa inšpirovali v Rakúsku, v údolí Wachau, kde doteraz pestujú vinič na veľmi strmých polohách. Rovnako je to aj v údolí Mosely v Nemecku, kde sa pestujú najlepšie svetové rizlingy. Tento projekt by sme chceli riešiť v rámci Bratislavského okrášľovacieho spolku s našim členom, mladým nadšeným vinárom Michalom Bažalíkom zo Sv. Jura, s ktorým spolupracujeme na mestských hradbách.
Krásny príklad obnovy vinohradu na kopci nad mestom má aj moravské Znojmo. Rajská vinica sa nachádza v lokalite Karolininých sadov pod kostolom sv. Mikuláša.
Mgr. Maroš Mačuha, PhD., Výkonný riaditeľ Bratislavského okrášľovacieho spolku
