Väčšina turistov, ktorých stretávam, označujú Bratislavu ako veľmi pekné až krásne mesto. Nám Bratislavčanom často tieto skutočnosti unikajú, mesto máme už „opozerané“ a veľkej časti nám uniká objektívna krása zákutí Bratislavy a jednotlivých jej domov, palácov či kostolov. Bolo by zaujímavé skúsiť zistiť ktorý objekt v meste považujú návštevníci za výnimočný. Dalo by sa asi čakať že to bude Stará Radnica, Primaciálny Palác či Dóm sv. Martina. Všetky tieto stavby sú bezpochyby krásne, ale osobne som ešte nikdy nepočul turistov samých od seba ospevovať niektorú z nich. Je to možno náhoda, ale je to tým, že sú „povinná jazda“, stavby ktoré sú štandardnou súčasťou viac menej každého mesta. Preto ma veľmi prekvapilo, keď som už niekoľkokrát po sebe zažil, ako sa ma turisti z románskych štátov ktoré prekypujú bohatstvom pamiatok (Španielsko, Taliansko) pýtali „čo je to za zvláštny dom, na čo slúži a kto v ňom býva“. Hovorím o eklektickom dome na Panskej 35, v priestore Rudnayovho námestia, kadiaľ teraz často kvôli otvoreniu Mestských hradieb chodím. Je to jeden z najužších domov v centre, na prízemí ktorého sa donedávna nachádzala historická Lekáreň u Salvatora.
Je to tiež jeden z mála domov, ktorý v nezmenenej podobe prežil vojnu aj socialiizmus a je teda autentickou pamiatkou starého Prešporka. Postavený bol v roku 1904 lekárnikom Rudolfom Adlerom. Na prízemí bola od počiatku lekáreň preslávená svojim vzácnym mobiliárom. Jej vnútorné barokové vybavenie pochádzalo z roku 1727 s neskoršími doplnkami z 19. storočia. Bolo to pôvodné vybavenie jezuitskej lekárne, ktorá sídlila v budove Pázmanyovského seminára (Bohoslovecká fakulta) na Kapitulskej ulici. Pôvodnej fasáde domu „kraľuje“ impozantná socha Krista Spasiteľa od známeho bratislavského sochára Alojza Rigeleho. Čo je veľmi pozoruhodné a vzácne, na fasáde sa zachovali aj veľké slovenské, nemecké a maďarské nápisy označujúce pôvodnú lekáreň: Salvator Gyógyszertár/Lekárňa u Salvatora/ Salvator Apotheke. Tieto nápisy ako dodnes len jedny z mála zachovaných na budovách autenticky dokladajú trojrečovosť starej Bratislavy v prvej polovici 20. storočia...
Vzácny mobilár pretrval na pôvodnom mieste takmer sto rokov. Žiaľ neprežil divoké časy privatizácie 90. rokov 20. storočia. Bol odpredaný a dnes sa nachádza dokonca mimo Bratislavy. Vlastníkom celého domu a teda aj priestorov lekárne je bezpodielovo mesto a súkromná firma Spektrum SK. Mesto malo záujem podiel vymeniť s podmienkou návratu pôvodného zariadenia lekárne. Ako som sa mal možnosť dozvedieť, táto podmienka je nereálna, pretože súčasný majiteľ ju ponúka za premrštenú cenu. Lekáreň je preto už 18 (!) rokov zatvorená a jej fasáda je zanedbaná, posprejovaná a polepená plagátmi...
Je najvyšší čas to zmeniť.
Oživia Lekáreň u Salvatora dobrovoľníci?
Stačí málo a predsa tak veľa. Dobrá vôľa. Ak by pristúpili obaja vlastníci k dohode, že kým sa ich právny problém nevyrieši, mohol by byť priestor komunitným centrom občianskeho združenia s kultúrnou náplňou a ľahkým občerstvením. Benefičná kaviareň by mohla zbierať peniaze na obnovu vzácnej fasády, ktorú dom tak potrebuje. Mesto a ľudia totiž tento cenný priestor potrebujú. Oživí historické centrum a spestrí ponuku na autentický zážitok pre turistov aj domácich.
Ako prvý krok navrhujem budúci týždeň v utorok ráno dobrovoľnícky vyčistiť fasádu od čarbaníc a plagátov.
Pridáte sa?
Informáciu nájdete tu: https://www.facebook.com/events/735202826566704/
Mgr. Maroš Mačuha, PhD., Výkonný riaditeľ Bratislavského okrášľovacieho spolku